Ján Miškovský: Úroveň klesne, no kríza prinúti cyklistiku k inováciám

miskovsky-lefevere-2016-kurieri

Oficiálny zdroj: https://www.cycling-info.sk/spravodajstvo/cycling-info-magazin/8630-jan-miskovsky-uroven-klesne-no-kriza-prinuti-cyklistiku-k-inovaciam

V čase pandémie a “zamrznutej” cyklistiky sme oslovili slovenského sponzora Deceunincku – Quick-Step (DQT) a pýtali sa ho na to, aké informácie prenikajú z tímu. Či sa bude na jeseň pretekať a ako asi kríza zasiahne tento šport. Ján Miškovský rozprával aj o neustále rastúcej CTMke v Dohňanoch.

V čase koronakrízy sledujeme fenomén, že sa krajiny uzavreli a každý deň počúvame hlavne o tej slovenskej realite. Na úvod by nás preto zaujímalo to, ako prežívate krízu Vy, keď máte veľkú časť biznisu v zahraničí a to aj v rôznych krajinách. Nastali veľké problémy, alebo to za hranicami až tak neprežívajú?

Komunikujeme vo Veľkej Británii, USA, Fínsku, Belgicku, v Čechách či Poľsku a je to u nich podobné. Hlavne v apríli boli všetci doma. Väčšina našich projektov je založená na servise – službách, takže kde sa dalo, my a aj naši partneri robili z domu. Je asi logické, že nikdy sme neabsolvovali toľko video konferencií ako v tomto období. Ale postupne každý týždeň ďalšia a ďalšia firma sa vracia do starých koľají. Kultúra riadenia a chodu firiem je podobná u nás i v zahraničí. Najväčší problém máme s cestovaním. To je v súčasnosti asi najväčší problém. Mnohé záležitosti, práve tie najdôležitejšie, sa musia riešiť na tvare miesta. Napríklad v Anglicku máme momentálne rozbehnutý projekt, ktorý zamrzol, pretože čakáme, kedy tam budú môcť vycestovať naši ľudia. Skúšali sme kontaktovať letiská aj aerolinky, ako by sa dali riešiť také tie najakútnejšie veci, ale je to problém. Hádam sa to však už postupne vráti do normálu.

Podľa môjho názoru táto kríza napríklad posilní biznis súkromných letov, tých najmenších lietadiel. Solventnejší ľudia sa nebudú chcieť spoliehať na klasické komerčné linky, kde to teraz v pokrízovom období asi bude vyzerať “veselo”. Súkromné lety sú výhodné nie len z hľadiska komfortu, ale aj bezpečnosti, teda že nie ste v kontakte s 200 cudzími ľuďmi. Samozrejme, kríza prinesie ešte väčší boom eshopov, sociálnych sietí, komunikačných platforiem…

Cyklistika je vo veľkom napätí a od názorov, že sa nezmení takmer nič počúvame aj tie, že to snáď polovica tímov či organizátorov neprežije. Ako je na tom Deceuninck – Quick-Step? Iste Vás zaujíma jeho marketing. Zvládajú túto situáciu dobre?

DQT má výhodu v tom, že pôsobí v krajine, ktorá je s cyklistikou výrazne spätá a tím má ešte aj bohatú históriu, takže sa to snažia marketingovo využiť a pracovať s historickými úspechmi. Zaujímavo ich pripomínajú. K tomu pridávajú viacero tém zo zákulisia, no a, samozrejme, viaceré hviezdy tímu je vidieť aj vo virtuálnych pretekoch. Myslím si, že fanúšikovia im to celkom berú a sponzori sa ako-tak zviditeľňujú. Rozhodne nezávidím marketingovému a mediálnemu tímu v Deceunincku – Quick-Step. Majú to veľmi ťažké.

Ste v spojení s tímom? Voláva jeho šéf sponzorom a referuje situáciu?

Áno. Patrick Lefevere nám telefonoval asi pred dvoma týždňami. Musím povedať, že nám podrobne popísal situáciu a veľmi otvorene komunikoval ako to je s chodom tímu aj ostatnými partnermi. Kto má problémy väčšie, kto menšie. Rozprával aj o situácii vo svetovej cyklistike ako takej. O možných scenároch tejto sezóny. Samozrejme, tím chce pretekať a bude podporovať to, aby bola sezóna reštartovaná.

A bavil sa Lefevere otvorene, teda napríklad sa Vás pýtal či nemáte Vy problémy a naopak, pomenoval záležitosti, s ktorými zápasia ostatní? Aby ste vedeli, na čom tím reálne je a či mu napríklad nehrozí koniec? To počúvame napríklad pri CCC.

Vravel, že odstávka výroby na pár týždňov postihla priamo hlavného sponzora Deceuninck, takže tam bol scenár podobný aký poznáme napríklad z našich automobiliek. Okrem odstávky aj prepúšťali. Tam je problém asi najväčší zo všetkých partnerov tímu. Zatiaľ to vyzerá tak, že by mali zmluvu tento rok normálne dodržať. Možno problém nastane v budúcom roku. Celkovo si myslím, že budú mať tímy veľké problémy vo dvoch vlnách. Aby im sponzori nepoodskakovali už teraz a aj keď ich ešte pre tento rok udržia, druhý boj zvedú o nasledujúcu sezónu. Ale čo sa týka priamo “nášho” tímu, tak okrem Deceunincku ostatní nehlásia vážnejšie problémy a majú eminentný záujem pokračovať ďalej.

Čo sa týka vnútorného chodu tímu, podotkol by som, že aj keď sú cyklisti a celý ten staff doma, dostávajú podporu od štátu v rôznych formách ako napríklad kurzarbeit. To je pre všetky tímy veľmi významné. Aj preto neboli v Quick-Stepe platy znižované nejako drasticky, ale o pár percent, čo každý pochopil. Takže minimálne do leta by to nemalo byť dramatické pre nikoho. Tím sa určite nechystá končiť, o problémoch vieme. Všetci žijú v tom, že sa odpreteká aspoň časť sezóny a hlavne, že bude Tour de France. Ak by sa tento rok nekonala, potom by mala táto kríza ešte väčšie následky.

Z Vašich slov je zrejmé, že teda neuvažujete o ukončení podpory tímu.

Neuvažujeme. Aj našich aktivít sa kríza dotkla, no zasiahlo nás to zatiaľ v jednotkách percent, nie desiatkach, takže našťastie si otázku, či ostať alebo neostať v cyklistike nekladieme. Ak by hypoteticky došlo k najhoršiemu a DQT skončí, tak by sme, minimálne na teraz, skončili s partnerstvom najvyššej cyklistiky aj my.

Ako podľa Vás táto kríza postihne cyklistiku? Klasickou poučkou je, že firmy v problémoch škrtajú marketing medzi prvými oblasťami, teda pre šport je to veľmi kritické.

Myslím si, že koronakríza výrazne premieša cyklistické tímy. Veľa sponzorov bude mať problémy. Ja osobne očakávam, že ekonomická kríza ešte len udrie a jej následky sa v rôznych oblastiach môžu prejaviť aj o rok či dva. V USA už hlásia veľkú nezamestnanosť, niektoré európske štáty prepad rastu HDP väčší ako desať percent. Myslím si, že cyklistika sa už úplne nevráti do podoby spred krízy. Ak by som to povedal veľmi zjednodušene, tak klesne úroveň. Vypadnú tímy, preteky. Mnohé z tých, čo ostanú, sa zredukujú, budú ešte viac šetriť. Ale ako to v každej kríze býva, iste prídu rôzne inovatívne veci. Krízy nútia ľudí premýšľať, meniť optiku.

Vyslovili by ste nejaký tip, ako sa tento náš šport zmení?

Vieme, že v cyklistike sa roky diskutuje o dlhodobo neúnosnom financovaní tímov. Sú absolútne závislé na sponzoroch, ktorí sa tomu často venujú len krátkodobo a panuje obrovská neistota. Šéfovia tímov dnes pracujú de facto len s cudzími peniazmi a takmer nulovou garanciou stability. Nie raz som sa zamyslel nad tým, aké náročné to majú ľudia ako Patrick Lefevere. Prechovávam k nim veľkú úctu, že dokážu pracovať v neustálom napätí a ešte aj všetko komunikovať okoliu či médiám. Odíde sponzor? Neodíde? Bude-nebude? Len si vezmime do úvahy, aký rozdiel je to oproti firmám, ktoré napríklad vyrábajú desiatky rokov nejaký produkt, majú svojich odberateľov. Cyklistika veľmi túži po väčšej stabilite.

Ale je v tejto chvíli asi tažké predpovedať, či a akú podobu stability by cyklistika mohla mať, ako ju to zmení.

Nie že ťažké, ale asi teraz nemožné. Podľa mňa v tejto chvíli nikto nedokáže predpovedať, ako sa to zmení, čo presne to urobí s cyklistikou a ako bude napríklad sezóna 2022 alebo 2030 iná od tej vlaňajšej. Ak by aj niekto vyslovoval nejaké predpovede, v tomto momente by určite len varil z vody. Navyše, všetko je závislé od ekonomiky. Zatiaľ máme len prvé náznaky toho, že napríklad v Amerike to vyzerá zle a tá bola vždy motorom rastu, ale aj kríz. Uvidíme ako sa budú správať centrálne banky FED alebo ECB, či nepríde vysoká inflácia. Cyklistika sa bude pohybovať len v mantineloch toho, kam padne ekonomika a rozhodne nebude v januári 2021 tam, kde v januári 2020. Vôbec neverím rečiam, že ako rýchlo ekonomika padla, tak rýchlo vyskočíme späť. Môže to trvať aj dva-tri roky. Takže ak sa vrátim ku koreňu veci, nechcem čarovať a vymýšľať si, že ako to dopadne s cyklistikou. To určite v tejto dobe nevie nikto.

Sledovali ste tie epopeje s cyklistickým kalendárom? Bude sa podľa Vás tento rok súťažiť?

Áno, už sme sa rozprávali o tom, že Deceuninck je nastavený na pretekanie a tiež dúfam, že sa to stane realitou. Ešte pred mesiacom to vyzeralo katastroficky, ale vidíme, že aj šport pomaličky ožíva. No predsa len tu vidím značné rozdiely napríklad oproti futbalu, ktorý sa dokáže v rámci nejakej ligy zavrieť a cestovať po jednej krajine. Trénovať a hrať bez kontaktu s nepovolanými ľuďmi. Cyklistika je mimoriadne náročná geograficky. Pretekári aj zamestnanci tímov sú z celého sveta a potrebujú veľa cestovať. Z pretekov na preteky. Tam absolvujú stovky kilometrov a nemôžu na sto percent vedieť, čo ich na tej trase zastihne.

Nemáte nejaké internejšie správy?

Patrick má kontakty na mnohých organizátorov a najmä pri tých veľkých tradičných podujatiach vraj panuje veľká verva zorganizovať tento ročník. Vedenie pretekov, ale aj primátori, starostovia majú silnú túžbu takto symbolicky poraziť vírus a zorganizovať aj edíciu 2020, na ktorú sa možno bude dlho pamätať. Vraj to platí aj pre všetky etapové mestá Tour de France. Takže i preto si myslím, že napriek kríze sa viacero pretekov podarí zorganizovať.

Slovenskí fanúšikovia sa prirodzene tešia na Okolo Slovenska a Quick-Step k nám prinášal obrovskú kvalitu. Predpokladáme však, že v tomto čase ste s nimi naše preteky neriešili.

Isteže nie. Rozhodne som sa nechcel hneď Lefevera v tejto ťažkej situácii pýtať na Okolo Slovenska. Uvidíme či sa to naozaj rozbehne, aké preteky budú v tom termíne. Aj naši organizátori to budú mať veľmi ťažké, ak chcú vôbec preteky usporiadať. Mám obavy, že po tých skvelých ročníkoch sú u nás ľudia namlsaní, no kvalita štartovej listiny je v tomto momente veľmi otázna.

Presunuli sme sa už k slovenským reáliám. Organizátori pristupujú k podujatiam rôzne. Váš klub usporadúva MTB maratón. Je to vždy jedna z tých kvalitnejších a väčších cyklo akcií na Slovensku. Vlani Vás prišiel podporiť aj Zdeněk Štybar. Budete maratón presúvať, alebo tento rok nebude?

Náš maratón bol plánovaný na 6. júna a nie je to organizačne jednoduchá záležitosť. Nepripravuje sa týždeň. Zúčastňujú sa ho stovky ľudí. Tiež mávame viacero zahraničných účastníkov. Rozhodli sme sa preto, že tento rok vynecháme. Určite si ale spravíme symbolický maratón v rámci našej komunity.

Váš klub v Dohňanoch má zaujímavú históriu. Cyklisticky ste vychovali Erika Bašku a venovali sa aj dvadsaťtrojkárom. No akoby ste sa vrátili o vyše desať rokov späť a z viacnásobnej majsterky SR Moniky Kadlecovej sa stala trénerka. Venujete sa opäť menším deťom. Motorom je určite aj päťnásobný majster SR Martin Riška. Máte dobré trénerské kádre… Z roka na rok stúpate v rebríčku CTM vo všetkých odvetviach. Chcete nebodaj atakovať CyS Akadémiu?

Mládeži sme sa venovali hneď od vzniku klubu na začiatku nového milénia. Prišla generácia okolo Moniky či Erika a postupne títo pretekári rástli. Ruka v ruke s tým sme im vytvárali podmienky až sme sa dopracovali ku kontinentálnemu tímu do 23 rokov. Podporovali sme aj Etixx, neskôr AWT-Greenway, kde Erik pôsobil a vlastne odtiaľ vzišiel aj Julian Alaphilippe. Tým sa tá generácia zavŕšila, no v tom čase sme sa až tak nevenovali menším deťom. Vznikla tak medzera a v posledných rokoch sme nemali väčšie deti. Začali sme takpovediac odznova a musím povedať, že poriadne naplno. Teší ma, že práve napríklad s Monikou Kadlecovou, ktorá medzitým vyštudovala FTVŠ a deťom sa venuje naozaj kvalifikovane. Veľkým prínosom je Martin Riška s množstvom skúseností a chuťou pracovať. Máme aj trénera Martina Ržonca, ktorý sa venuje najmä MTB. No a prináša to skvelé výsledky. V tých najmenších kategóriách patríme medzi najlepšie tímy na Slovensku, čo je na dedinu fajn, nie? (smiech). Chodievajú k nám už aj deti z iných okresov, no a postupne dúfame, že ešte pôjdeme ďalej a skúsime poriadne zakonkurovať napríklad tej povestnej Žiline či Trenčínu aj v juniorskej kategórii. Tešíme sa z toho. Povzbudil nás vtedy Erikov titul majstra Európy U23. Bol potvrdením, že to asi nerobíme zle a veľmi nás to motivovalo. Navyše, máme kontakty vo svete cyklistiky, a to je tiež dôležité. Ak sa niekto ukáže, veľmi radi mu pomôžeme na ceste ďalej.

Súčasná kríza priniesla paradoxnú situáciu, že subjekty, ktoré sú prakticky filantropmi, teda donorujú takúto činnosť v mládežníckych kluboch, môžu ušetriť nemalé financie. Je to aj u Vás tak, že niečo ušetríte, a tak budete môcť použiť v budúcom roku?

Isteže bude nižšia spotreba pohonných hmôt a niečo sa ušetrí. Ale už dlhšie sme sa zamýšľali nad tým, že je potrebné obnoviť vozový park. Investujeme teda do materiálneho zabezpečenia. Tento rok nás zamestnáva aj jeden filmový projekt. Prezradím, že točíme film o histórii našej dohnianskej cyklistiky. Zbierame historické zábery, fotky, robíme rozhovory. Máme zostavený pracovný tím ľudí, ktorí sa tomuto dokumentárnemu filmu venujú a postupne ho pripravujú. Práve tento čas môžeme využiť aj na jeho tvorbu. Malo by to mať viacero častí a okrem tej našej domácej línie chceme, aby mal silný edukačný charakter pre širokú cyklistickú verejnosť. O tréningu, výžive, oblečení na bicykel, fyzickej či psychickej príprave atď. atď. Chceli by sme ho skúsiť ponúknuť v nejakej forme aj školám. Aby sa to naše know-how dostalo k ďalším ľuďom a možno sa našim príbehom inšpirovali iní. Mohlo by to byť hotové koncom roka.

Čiže chcete zhmotniť mnohé cyklistické príbehy, ktoré ste za posledných desať rokov vytvorili, aby neostali len v podobe spomienok. A pridáte k tomu aj vzdelávací prvok…

Má to taký význam, že sa nechceme hrať len na našom piesočku v tíme, ale osloviť širokú verejnosť s našimi skúsenosťami, zážitkami. Pozitívnymi aj negatívnymi. Robili sme na množstve medzinárodných cyklistických projektov. Tých mikropríbehov bolo za posledných desať rokov naozaj veľmi veľa. Len čo si spomeniem – ME MTB XC, spolupracovali sme pri MSR a ČR v Púchove. Pritiahli etapu Tour de Pologne na Slovensko. Robili Kuriérov, každý rok maratóny. Aj ten tím U23, ktorý nemal dlhé trvanie. Teraz budujeme naozaj silné CTM. Pri všetkom sme načerpali zaujímavé vedomosti, s ktorými sa radi podelíme. Možno si niečo z toho vezmú deti, ich rodičia, kluby či organizátori.

A vraveli ste o tom donorstve. Iste, financovanie mládežníckeho tímu je čisto o tom. Financie sa späť nevrátia. Nie je to taká ta klasická investícia v biznise. Ale podpora cyklistiky a mládeže je našou filozofiou. Každý podporuje projekty, aké uzná za vhodné. Kto k čomu inklinuje. Ktorá oblasť ho v živote zasiahla a podobne. Niekto pomáha sociálne slabším. Venuje sa podpore zdravotníctva, ďalší kultúre. Iný podporuje rôzne neziskové organizácie atď. My sme sa zamerali na šport. Ale podporili sme aj vydávanie kníh pre deti. Tiež napríklad veľmi kvalitnú zbierku slovenských ľudových piesní – nie len ich texty, ale aj nápevy, aby sa dali jednoducho zhudobniť. Podporujeme i komunity Slovákov žijúcich v zahraničí. Napríklad v Maďarsku, Chorvátsku, Srbsku. Všetko to robíme pod heslom, že keď niečo dostaneš, musíš aj vrátiť. Ak sa nám podarilo niečo v podnikaní, sme zdraví, je logické, že synergicky niečo vrátime späť a sme radi, ak sa takýmto projektom darí.